PLIN005 - Od praslovanstiny k cestine Mgr. Jakub Maruš ================================================== 21.02.2013 14:14:25 - lesson I. Organisace - max 3 absence - zkouska pis. formou Literatura - Staroslovenstina v kontextu slovanskych jazyku, R. Vecerka Predpona, koren... : vyučí vy - predpona uč - koren í - koncovka Praslovanstina - spolecny predek slovanskych jazyku - jazyk rekonstruovany - 300-1000 AD Staroslovenstina - od 9. cent AD - prinesli ji Cyril a Metodej (prelozili Bibli) - dolozeny jazyk - obcas se o ni mluvi jako o dialektu praslovanstiny - jazyk psany a spisovny ------------------------------ IMG001 > zapadni /cestina/ > slovanske jazyky > vychodni indoevropske j. > jizni > germanske jaz. /nemcina, .. / > italicke jaz. - vyhynule, na uzemi italie > keltsina, bretonstina, irstina, manstina, ... > perstina > sanskrt ------------------------------ - ne vsechny jazyky v Evrope jsou indoevropske (e.g. baskictina) Nostraticka hypothesa - predpoklada, ze vetsina jazyku sveta (indoevr., altajske, uralske, ...) je pribuzna a maji vlastni prajazyk Slavistika - sirsi vymezeni: zabyva se Slovany jako takovymi, jak ziji, mluvi, atd - uzsi vymezeni: filologicke vymezeni, zabyva se jejich jazyky, vyvojem slovanskych jazyku od nejstarsi doby Vedecka slavistika - Josef Dobrovsky - zakladatel vedecke slavistiky, napsal ucebnici staroslovenstiny - Fran Miklosich - Slovinec - Vatroslav Jagic (Jagić, [jagič]) Indoevropeistika - William Jones - Franz Bopp - historicko-srovnavaci lingvistika, snazil se prijit na puvodni formu srovnavanim soucasnych forem jazyku - August Schleicher - Staumbaumtheorie - umi jazyky jen odlisovat, neumi vysvetlit prechod (gradient) mezi jazyky - Johannes Schmidt - Wellentheorie - vlny zmen jdou z ohniska radialne dal, kdyz narazi na prekazku, zarazi se Znaky - e, o s ogonkem (ocasek) - predni nosovky - mekky, tvrdy jer ================================================== 28.02.2013 14:16:49 - lesson II. Nosovky - predni: ę - zadni: ǫ Jery - tvrdy: ъ - mekky: ь - ultrakratke samohlasky - mohou vytvorit slabiku (SSSR) - ve vokalickem trojuhelniku: ------------------------------IMG002 i ь ъ u e o a ------------------------------IMGEND Periodisace vyvoje slovanskych jazyku 3k BC ----------------- 1k AD - 3k BC - rozpad indoevropske jednoty - 1k AD - cesky stat, ... - 3k-1.5k BC - zapadoindoevropske obdobi: vydeleni keltskych, italickych (pozdeji romanske), baltskych, germanskych, slovanskcyh jazyku a albanstiny; rectina prvni, ktery se vydelil z indoevr. jednoty - 1.5k-500 BC - obdobi baltoslovanske jednoty: konvergentni (vznik svazu) × divergentni (vznik rodin) vyvoj ? (vedci se prou...) - spolecne jevy jazyku - spolecna adjektivni deklinace (sklonovani podst. jm a adjektiv je stejne) - 300 BC-1k AD - praslovanske obdobi - narecni stepeni - 400-800 AD: klasicka praslovanstina (velmi se promenuje, btw) - 800-1k AD: pozdni praslovanstina Pravlast Slovanu - zjistovali podle nazvu rek (pry nejstalejsi) - v okoli Pripjati (Cernobyl) 863 - Rostislav chce vlastni biskupstvi, aby prestali byt zavisli na nemeckych knezich - v Rime mu nevyhoveli, sel do Byzance - Michal III. nasel v Thesaloniki (Solun) Konst. a Metodeje (Rekove) - hlaholice - starsi, autorem Konstantin - cyrilice - mladsi; byzanc. knezi nedokazali hlaholici cist Rozdil praslovanstiny a staroslovenstiny Praslovanstina - rekonstruovany jazyk - spolecny predek slovanskych jazyku - ruzna nareci Staroslovenstina - spisovny jazyk (predevsim se s nim psalo a kazalo, moc se s nim nemluvilo) - hodne vypujcek z rectiny (recke konstrukce se slovanskymi slovy) - representuje pozdne praslovansky stav v podobe jihoslovanskeho dialektu - redakce praslovanstiny - kde se Starosl. psalo : Velka Morava, ceska, bulharska, chorvatska, polska?? - cirkevni slovanstina - nastupce starosl. pouzivany v Rusku (v kostelich do 20. cent AD) Vyvoj praslovanskeho hlaskoslovi - pozdne indoevropske obdobi (3k BC - 1.5k BC) - samohlasky a,i,u,e,o - diftongy Zanik aspirovanych hlasek - apirace - pridech (g, k) Satemisace - satemove a kentumove jazyky - sti. satem - lat. centum - [kentum] / [centum] - klasicka vyslovnost: kentum - stredoveka vysl.: centum - v satemovych jazycich ztratily labialisovane konst. (gw, kw) labialisaci, kentumove si ji zachovaly - kdyz ma k, g carku, tak se meni na s, z - quis -- kdo ================================================== 07.03.2013 14:22:38 - lesson III - v satemovych jazycich palatalisovane k, g se zmenily na s, z Indoevropsky ablaut - zmena vokalu v koreni slova - projevuje se pri slovotvorbe - nekolik stupnu: ------------------------------IMG003 zdlouzeny stupen: é ó 3 při*vád*ět | | zakladni (e-ovy stupen): e - o # o-ovy stupen # ná*bor* (*vod*it) ä\ / redukovany stupen: #*br*át ɘ # vy*bír*at ------------------------------IMGEND Obdobi baltoslovanske jednoty - 1500-700 BC - divergentni vyvoj - slovans. a baltske jazyky -> baltoslovanske - konvergentni - jeden jazyk, pak se rozdelily na dve vetve Vyvoj geminat: tt, dt > st - metu, meteš, ... inf: mésti Změna s > (ś) > ch (po r, u, k, i; pred vokalem) - ausos > ... Vznik pruvodnich vokalu u slabicnych sonant - u r, l, m, n -> ir, il, im, in / ur, ul, um, un Splynuti a, o > å - labialisovane a Protoslovanske obdobi - 700 BC - 300 AD Praslovanske obdobi - 300-1000 AD 1. tendence k otevrenosti slabik (k progresivni sonorite slabik) - sonory r,l,m,n,j,w - snaha o stoupavou zvucnost (kazda slabika by mela byt otevrena) 2. tendence k palatalisaci (k vnitroslabicne harmonii) - predni vokal a tvrdy konsonant uprostred slabiky se musi "vyrovnat" : k + e, i -> blizi se -> tvrda hlaska zmekcena 3. defonologisace kvantity vokalu - kvantita ztraci schopnost rozlisovat delku - delka se zmeni na kvalitu: : i / í > mekkky jer / i : e / é > e / ě : banka - baňka baŋka Palatalisace velar - zmekceni - k, g, ch - palatalisaci vzdy vznikaji mekci hlasky - vyslovnost ziskava palatalni priznak : gemma (lat) -> gem (eng) [džem] : [kikero] (klas. lat) -> [cicero] (str. lat) 1. palatalisace velar - regresivni - k -> č, g -> ž - podle nasledujicich hlasek: 1.p 5.p - k + i, í, e, é > č vlk vьlčьjь - g + eu, ei > d(ž) bogъ bože - ch + im, in, em, en -> š grěchъ grěšьnъ -strida se k/č, h/ž, ch/š : *kittis -> *kistis -> (*čistis) -> čьstь -> čest 2. palatalisace velar - regresivni - 600-700 AD - åi > í vьlk - vьlci (< oi) - åi > ě (jať) [ä] noga - nodže (< ai) - puvodne neco jako predni varianta a (?) - k,g + i < a(o)i > c - > dz - ch + ě < a(o)i > ś ================================================== 14.03.2013 14:13:01 - lesson IV. 3. palatalisace - progresivni - nevi se v jakem poradi vlastne byly i k > c gen. otьk > otьca ь + g > dz gen. peneg -> penedza ę ch > ś germ. pfening > něm: pfenning, eng. penny psl.: *pęneg > pęnedzь > peníz ~ kåi > kě > cě == regresivni zmena - ke > če == regresivni zmena - ik > ic == progresivni zmena Vyvoj hlasek pred jotaci (zjednodusene palatalisace) - 6.-7. stoleti - jotace = pridavani hlasky j (jota - recke pismeno 'i') r,l,n + j -> r',l',n' ~ morjo > *mor'o; *poljo > *pol'o; *vonja > voňa s,z + j > š,ž ~ *proi-enъ > prošenъ (pricesti) (-> prosit>prošen, nosit>nošen) k,g,ch + j > č, (d)ž ~ plakjǫ > *plačǫ (>pláču), lъg-jǫ > lъžo (lžu), duchja > duša Tendence k vnitroslabicne harmonii - p,b,m,b + j > p',b',m!,v' - v zapadloslovanskych dialekterch vznikla zmekcena varianta - ve vychodoslovanskych se za mekkou labialu pripojilo mekke l ~ zem-ja > zema (cs. země) -> rus. zemľa - vkladene (ependeticke) l - t, d + j > ť, ď (nedolozena faze) -> různý vývoj (cs. c, z; rus. č, ž) - pro kazdy slovansky jazyk zvlast ~ *svět-ja > (svěťa) > svieca > svíce {stsl. svěšta, bulh. svešta} - kt, gt + [predni vokal] > jako tj, dj (cs. c,z) // zvlastni druh palatalisace, coz je vicemene i jotace (6.,7. stoleti) ~ noktis > nocь; *mogtei {inf. moci} (> mogti) > moci {stsl. moští} - umet zapaslovanske varianty, vedet, kde se objevuje ependeticke l Praslovanske prehlasky - patri pod tendenci k vnitroslab. harmonii, protoze vsechny hlasky v jedne slabice by bud mely byt predni, mekke, nebo zadni, tvrde - praslovanstina ma tendenci k palatalisaci > menilo se to spis na mekke varianty 'o > 'e *mor'o > mor'e, *pol'o > pol'e //lěto ъ > ь *mǫžъ > mǫžь //rabъ y > i *sjútei > š'yti > šiti (cs. šíti) ž,š,č,j + ě > 'a *běhetei > *běžěti > běžati (sk. bežať) Tendence k otevrenosti slabik - zahrnuje pet zmen (tendence k vnitroslab. harmonii) - otevrene slabiky konci na vokal - tendence k progresivni sonorite slabik - ke konci slabiky musi stoupat zvucnost - konsonanty t,d,k - mala zvucnost - sonory r,l,m - stredni sonorita - vokaly a, i e, .. - velka sonorita Monoftongisace diftongu - v mnoha jazycich je snaha o spojovani diftongu do jedne - v praslovanstine druha cast vokalu byla neslabicna (eu = ew, ei = ej, au = aw) ei̯ > í eu̯ > 'u // u s potencialem zmekcit hlasku pred nim (coz ale uz vetsinou bylo / napr. leud > ľud ) åi > ě/i åu > u - tautosylabicka posice - probehne monoftongisace: plåu̯-tei > plu-ti {cs. plout} - heterosylabicka posice - vokal se rozdeli: plå|ue|ši (slabiky musi koncit na vokal) > plauši Vznik nosovek (nasalisovanych vokalu) - "diftongy" se meni na jednoduchy nasalisovany vokal predni vokaly zadni vokaly im, in > ę um, un > ǫ em, en > ę åm, ån > ǫ im-tei > ęti > jęti (=jíti = (za)jmout) zajęlъ > zajal i-måm > imo > jьmǫ (=jmu) Zanik koncovych konsonantu (8. stol) - kdyz slovo konci na konsonant, proste se skrtne (*vl̥k(w)os > *vl̥kos > *vilkos >) > *vilkås > *vilkå (>vlk) Zjednoduseni konsonantickych skupin (8. stole) - po ctvrtym pivku zjistili, ze se jim nelibi konsonanty nekde uprostred slov, tak je zrusili sup-nos > su-pnos > suna (sunu) > {cs. sen} obvalit > obalit Metatese likvid - presmyk l,r vьlъk > vlьkъ - or > ra/ro pred vokalem pred konsonantem orme > rame gord > grad orst > rost golva > glava olk > lak berg > grěg olkt > lkt orme > rámě, eng. arm Protese (9. stol) - hijat - vlozene j (v praslovanstine vzdycky j, v cestine se pak davalo v, ktere vzniklo pozdeji) - predni vokaly - e, ę, ь > je, ję, jь, (ji) - paouk > pavouk - jmu > vzmo > vezmu //slovo nezacinalo mekkym jerem, j se tam nedostalo - zadni vokaly - ъ, y > vъ, vy - údru > ydra > vydra (litevsky údra) - v pripade a je protese nepravidelna, o je pravidelne bez protese ================================================== 21.03.2013 14:15:36 - lesson V. cviceni dým - ř. thymos, stind. dhumáh: zanik aspirace bratr - stind. bhrátr: zanik aspirace deset - lat. decem: palatalisovane k, satemisace vlk - lat. vulpes: puvodne kw -> v,p v latine, v satemovych jazycich na k čtu - číst - koren "čt" / "čítti": gemináty (tt -> st) vrch - litev. viršus: po hlaskach r,u,k,a se š mění na ch; v litevštině slabikotvorne hlásky dostaly průvodní vokál i/u; v praslovanštině měkky jer a r, do cs jako slabikotvorné r nosit - přinášet: ablaut, o-ový stupeň, v přinášet zdloužený stupeň - splynutí o+a - lab a -> o, á -> a dluh - dlužit: 1. palatalisace, protože před i, e se g/h měnilo na ž (k -> č) slout - slove: střídání ú a ov - kúti (kout) - kove; monoftongisace diftongů, a(o)ut -> ut, a(o)ue -> ove muka - mučit: 1. palatalisace, protože k -> č ruka - ruce: 2. palatalisace, protože k -> c, není to 3., protože ta je progresivní ohrozit - ohrožení: jotace - zi-en -> zjen -> žen péci - pekl - peče: kořen pek -> peče (palatalisace), pek -> peci - v západoslov. dial. kti -> ci (jotace) přidusit - přidušený: jotace topit - tonout: zjednodušení konsonantických skupin; kořen top, top-nouti -> to-nouti orat - rádlo: metatese likvid, protože za 'r' samohláska, o-ra-ti, ale or-dlo -> nutno přesunout r tak, aby slabika končila na samohlásku jal - vzal: protese - vzal -> al -> jal začneš - začít - psl: za-čь-ne-šь - za-čę-ti -- vznik nosovek Defonologisace kvantity - kvantita vokálu - délka - kvalita vokálu - na kterém místě a jak se hláska tvoří (-> různé hlásky) - def. kvant. v psl. se kvantita mění v kvalitu - v sk. nefonologická intonace (intonují v rámci slabik, ale nemá to význam) - viz slide v plin005_vyuka_hlaskoslovi2_13.pdf > 22/26 ------------------------------IMG004 i → ь u→ ъ ī→ i ū→ y e→ e å→ o ē→ ě å→ a ------------------------------IMGEND - vilkos - v nejakych jazycich se menil na vilka(o)s, ale o se zuzilo postupne na u -> vilkus -> u se menilo pravidelne na tvrdy jer -> vilkus -> vьlkъ - podobne zuzeni v latine - koncovky -os -> -us Prubeh zmen slova *vlk(w)oisu -> *vlkoisu -> *vilkoisu -> *vilka(o)isu -> vilkaichu -> vilkěchu -> vilcěchu -> vьlcěchъ -> vlьcěchъ -> vlciech -> vlcích satemisace pruvodni vokál labialis. a s->ch po r,u,k,a monoftongisace 2. palat. defonol. pozdne psl. cestina v 15. stol baltosl. obdobi baltosl. pred vokalem mezi 2. a 3. pal. kvantity tvar *olkinos -> ålkinås -> *ålčinås -> ålčinå -> olčьnъ -> lačьnъ -> lačný splyvani a,o 1. palatal. zanik konc. kons. defonol. kvant, i-> jer, konec masc. -> jer misto u/o ================================================== 28.03.2013 14:26:09 - lesson VI Staroslovenska morfologie - pozdni praslovanstina - 800 - 1000 AD - ridi se jinymi principy - rodovy princip - podle vzoru - kmenovy princip - maji-li stejny kmen (koncovku), sklonuji se stejne (i kdyz to je rozdilnejho rodu) : žen|a|mi (koren|kmenotvorna pripona|koncovka), v cs kmen "žena" : pros|i|te Sklonovani - vokalicke kmeny: o (jo, ijo), a (ja, ija), u, i - kons. kmeny: ьv (=ú) == jer-v kmen (nekdy u-kmen, protoze ablautove stridani), n, nt, s, r - rozdil mezi vok a kons kmeny - kdysi mivaly ruzne koncovky, ktere na ne nasedaly Casovani - prezentni kmenotv. pripony - prip. se v tvarech prezentu - e, ne je, i, {} (chybi a, protoze vzniklo pozdeji) - minule (infinitivni) kmenotv. pri. - inf, minule casy: {}, a, nǫ, i, ě - podle nich se rozlisuji slovesne tridy Sklonovani - deklinace - dodrzuje kmenovy princip - neutra maji odlisne koncovky od masc. a feminin - kmenotv. pripony u, a, o, i splynuly s koncovkou : *mor'o -> mor'e (moře) // zmena: prehlaska (zadni -> predni) (e.g. nem. ü bylo kdysi u) : *agnent -> jagnę (jehně) // zjednoduseni konsonant skupin (agnęt) -> odpadani koncovych hlasek (agnę) - jo-kmenovy vzor - mǫžémь -> mužům - genitiv-akusativ - #important, "Petr vidí Pavla" / "Petra vidí Pavel" - jmeno v predmetu ma formu genitivu, i kdyz je akusativni - nominativ pluralu: rabi, mo(n)ži, ale i potoci a križi - zmena potoci v potoky - v cs se ustaluje v 16. stol. (e.g. v Bibli "... přicházeli mnozí zástupi") - neexistovalo neživotné sklonovani - genitiv pluralu: ženь, dušь (stč: dúš), rabь, mo(n)žь - v masc. shodne tvary, tudiz: rabovъ - do Říčan, do Ivančic - puvodne muzskeho rodu (Říčané, Ivančici) Duál - dva kusy, par, pro cokoliv, udrzelo se to pro oznaceni lidskych organu - oko : oka : oči, .. ucho, rameno, ruce - 1.=4.=5. (ženě); 2.=6.(ženu); 3.=7.(ženama) - dnes nespisovny plural ve vsech rodech ================================================== 04.04.2013 14:18:34 - lesson VII Pozdne praslovanske hlaskove zmeny [plin005_hlask10st.pdf] Kontrakce (10. stol) - zmena pri ktere, kdyz se v psl. tvaru objevi dva vokaly a mezi nimi 'j', skupina se stahne a meni se na jeden vokal s charakteristikami: - dlouhy vokal - vraci se do cs fonologicka kvantita (rozlisuje 4. a 7. pad) - kvalita (vyslovani) podle druheho v rade - stejny jako vokal za nim - ženojǫ -> ženǭ - timbre - predni/zadni vyslovnost - "nějaká" -> "ňáka" // mnemotechnicka pomucka, neni prsl. kontrakce morfologicky sef - boj + jer, a, u - mezi korenem a koncovkou je sef, protoze se tam potkaji dva morfemy - v pripade slova boj nedochazi ke kontrakci - pozna se ze soucasne cestiny ================================================== 11.04.2013 14:15:17 Jery - ultrakratke vokaly Zanik a vokalisace jeru - ve prostred a na konci slov - proste se vyhodi - if souvisla rada jeru: od konce liche zanikaji, sude se vokalisuji: tvrdy jer -> e; mekky jer -> 'e (mekcici e) ================================================== 18.04.2013 14:33:34 Slovesa Osoba - 1., 2., 3. Cislo - sg, pl, du Cas - pres, fut, past, Zpusob Vid - ve stsl. moc nefungoval, dokonavost z kontextu Trida, vzor - rozdelujeme slovesa podle presentni kmenotvorne pripony : ved_e_ (arch. ved_et_); dělá_ní_ - v souč. cs: e, ne, je, í, á - v stsl: e, ne, je, i - mimo: - v cs.: isolovana slovesa : být, vědět, jít - v stsl: atematická slovesa : byti, věděti, dati, jasti, iměti Slovesa ve starosl. - finitni tvary - minuly: : bych = ve stsl. "ja jsem byl" - jmenne tvary - participia - pricesti, prechodniky, ve stsl a stcs se sklonovaly - ustrnule tvary - supinum - analyticke tvary (slozene) Supinum : "jdu lovit ryby" - lovit neni infinitiv, ale supinum - bylo to rozlisene: loviti (inf) a lovitъ (sup) - proto mame v infinitivech "t", protoze jsme to vzali ze supina - supinum v soucasne cestine: - "jdu spát" (pomichane supinum, spáti), ale "jdu spat" - rozlisitelne jen v cestine, v moravstine nikoliv bezroda zajmena - osobni: ja, ty, my, vy, oni Slovesne třídy 4 třídy ------------------------------ ‿ → ↘ ↗ ŋ ǁ ǀ ɱ ɣ ˈʺ r̥ l̥ m̥ u̯ r̭ ř̭ ʒ ʒ̆ ˀ ɘ ъ ь å ę ǫ ̯ ǭ ī ē ------------------------------